ýstavbu mestskej časti Ružinov datujeme do 50-tych – 60-tych rokov 20. storočia. Do obdobia, kedy mladých rodín hľadajúcich nové bývanie bolo veľa a áut málo, ehm, teda menej. Dnes, po takmer 65 rokoch od začiatku výstavby najzelenšej mestskej časti nášho hlavného mesta, je tých áut viac, viac ako mladých rodín, viac ako parkovacích miest, viac ako priveľa.

       Najskôr je potrebné povedať, že prehustené sídliská autami parkujúcimi kde-tade nie sú smutnou „dominantou“ iba mestskej časti Bratislavy – Ružinov a taktiež to, že nie práve tu je ten jav najvýraznejší. Parkovacia politika, aj keď tento výraz neradi používame, je chorobou dnešnej doby, žiaľ, neustále sa rozširujúcou a iba ťažko liečiteľnou.

V dnešnom blogu sa pozrieme parkovaniu v Ružinove na zúbok z hľadiska dostupných dát. Podkladom pre analýzu boli voľne dostupné dáta z Územného generelu dopravy hlavného mesta Bratislavy a  údaje o počtoch obyvateľov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011.

Začnime zľahka niekoľkými číslami za Ružinov. Podľa údajov zo sčítania 2011 bol počet obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt 68 574 a počet hospodáriacich domácností 32 735. Títo obyvatelia, resp. domácnosti mali podľa údajov z generelu (teda o 4 roky neskôr) k dispozícii približne 18 558 legálnych parkovacích miest (na základe počtu zaparkovaných aut, nerátajúc zaparkované mimo vyznačené miesta, napr. na zeleni). To znamená, že na jednu hospodáriacu domácnosť podľa týchto údajov pripadá 0,57 parkovacieho miesta.

Viac tu: https://dennikn.sk/blog/1180401/parkovanie-v-ruzinove-ala-hodim-to-na-obrubnik/