Loading...

60 miliónové sčítanie aj za použitia registrov

Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2021 má byť prelomové. Nebude to len tým, že sa výrazne znížil počet zisťovaných údajov, ale aj tým, že sa prvý krát použijú aj údaje zo štátnych registrov. Po novom sa Vás Štatistický úrad SR už nebude pýtať na trvalé bydlisko, dátum narodenia či pohlavie, ale tieto údaje si (konkrétne) prevezme z referenčného Registra fyzických osôb, ktorý vytvorilo Ministerstvo vnútra SR a aktualizujú ho obce a mestá.
Podrobnejší popis zisťovaných údajov je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, takže neváhajte pozrieť, pripomienkovať a dopĺňať

Sčítaním sa na Slovensku spravidla každých desať rokov zisťujú údaje o obyvateľoch, domoch a bytoch.  Sčítanie je obsahovo najrozsiahlejšie štatistické zisťovanie s najdlhšou históriou. Svojou prípravou a realizáciou patrí k najnáročnejším a najdrahším štatistickým zisťovaniam, ktoré v roku 2011 stálo približne 29 miliónov € a v roku 2021 bude stáť okolo 60 miliónov €.

Oproti predchádzajúcemu cenzu sa nebudú zisťovať informácie napr. o predchádzajúcom pobyte či dôvodoch presťahovania, o tom, akým jazykom hovoríte doma či na verejnosti alebo aké sú vaše počítačové zručnosti. Tiež sa nebudú zisťovať informácie o tom, či je do bytu bezbariérový prístup, či je domácnosť vybavená klimatizáciou alebo či má k dispozícii osobný automobil. A čo sa teda zisťovať bude?

Na základe pred Vianocami zverejneného opatrenia sa budú z administratívnych zdrojov preberať všetky údaje o bytoch a domoch (o tom si napíšeme inokedy) a tiež 9 z 25 údajov o obyvateľoch. Z ktorých štátnych registrov – administratívnych zdrojov tieto údaje budú pochádzať priamo opatrenie či zákon nekonkretizuje.

No ako dátový analytik pracujúci dlhšie s rôznymi štátnymi registrami a aj preto, lebo som bol pri zrode použitia registrov pri SODB 2021 mám predstavu, ako by som registrové údaje použil ja.

Asi najprirodzenejším údajom, ktorý nie je problém za dlhé roky štátom vedeného registra použiť je adresa trvalého pobytu. Osobitne ako dátového analytika pracujúceho s registrami považujem za výzvu spracovanie tejto adresy až na bytovú jednotku. Hovorím o tom najmä preto, lebo údaj o tom, v ktorej bytovej jednotke obyvatelia majú trvalý pobyt sa do registra zaznamenáva až posledných pár rokov a teda o mnohých z nás ten údaj v registri nie je.

Veľmi podobné je prevzatie údajov o pohlaví, dátume a mieste narodenia či štátnom občianstve. Tieto a aj mnohé iné údaje sú súčasťou referenčného Registra fyzických osôb, takže len prevziať a začať používať (ministerské analytické jednotky tieto a aj mnohé dáta pre svoje analýzy používajú už dlhšie).

Autor: Milan Minárik

Ďalším údajom z registrov bude ekonomická aktivita, ktorej spracovanie si už vyžaduje zapojenie nielen jedného, ale viacerých registrov naprieč rôznymi rezortmi. Pôjde o rezorty ako

  • Ministerstvo vnútra SR (napr. dieťa v predškolskom veku, iná ekonomická aktivita)
  • Sociálna poisťovňa (napr. pracujúci, pracujúci dôchodca, osoba na materskej dovolenke, dôchodca, nezamestnaný),
  • Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. nezamestnaný, osoba na rodičovskej dovolenke
  • Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (napr. žiak základnej školy, študent strednej školy a študent vysokej školy)
  • Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (napr. iná ekonomická aktivita)

Teda rezorty, ktoré v predchádzajúcich rokoch zažili silnú a drahú digitalizáciu a preto je len výhoda, že údaje budú prevzaté a použite aj pri sčítaní a nemusia ich poskytovať sami obyvatelia.

Registre spravované vyššie spomínanými inštitúciami poskytnú dáta aj na doplnenie informácií o odvetví ekonomickej činnosti, postavení v zamestnaní či to kam žiaci a študenti chodia do základnej, strednej či vysokej školy.

Predpokladám, že asi na základe vyhodnotenej kvality dát sa bude ŠÚ SR pýtať obyvateľov aj na údaje, ktoré v registri sú. Konkrétne mám na mysli údaje, ktoré sa nachádzajú v referenčnom Registri fyzických osôb o rodinnom stave a roku uzavretia manželstva. Keďže ide v prípade rodinného stavu o referenčný údaj (je správny, dokiaľ niekto nepreukáže, že nie je), tak bude zaujímavé, ako sa s tým popasuje MV SR, nakoľko týmto danú referenčnosť neguje, či aspoň spochybňuje.

V rámci premennej „typ domu“ predpokladám, že ide chybné určenie, lebo ak v prípade sčítania domov a bytov sa vie určiť typ domu z administratívnych zdrojov, tak by nemal byť obyvateľ nútený, aby v prípade informáciách o tomto údaji ho poskytoval sám.

Stratenou príležitosťou pre rozhodovanie na základe dát bude, že sa aj iné údaje dostupné v registroch nebudú preberať a tak sa nestanú súčasťou a obohatením pripravovaného cenzu.

Ide napríklad o údaje o zdravotnom postihnutí či zdravotnom stave. Tieto sú súčasťou registrov UPSVaRu a Ministerstva zdravotníctva SR (resp. NCZI) a mohli by napomôcť na lepšie cielenie potrebných verejných politík a opatrení pre obyvateľov. Už teraz sa stretáme s tým, že takéto údaje s prepojením na bydlisko a miesto pracoviska či školy by nám pomohli na základe údajov vybrať lokality, kde je potrebná bezbariérová doprava, chodníky či školy.

Podobne je to aj o doplnení údajov o veku pri narodení ich prvého živonarodeného dieťaťa (o počte živonarodených detí u mužov aj žien je údaj zisťovaný od obyvateľov) či o rodinných vzťahoch a domácnostiach. Veľmi špecifické, ale pre plánovanie národných politík potrebné by bolo aj prepojenie s informáciami o priemernej mzde domácnosti či o príjmoch z dávky v nezamestnanosti a zo sociálnych transferov. Všetky tieto (a aj mnohé iné) údaje v štátnych registroch sú, preto nevidím problém ich zobrať, pripojiť a začať ich používať na rozhodovanie – na rozhodovanie na základe dát.

Ak nemáme potrebné dáta, tak často pri rozhodovaní nevieme, čo je najlepším riešením. Práve prácou s najlepšími dostupnými dátami a informáciami je možné vyhodnocovať a prijímať opatrenia na zlepšovanie životnej úrovne na Slovensku. Preto by bolo ešte na zváženie či sa rozsah poskytnutých údajov zo sčítania za 60 000 000€ nerozšíri o čo najviac informácií, najmä ak budú pochádzať z existujúcich štátnych registrov za stovky miliónov EUR.

     Pavol Škápik

Autor pod číslom 65 kandiduje za koalíciu PS/Spolu do parlamentu SR.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *